Hygiena 2007, 52(3):77-79

Ku konzumácii rýb

Tatiana Kimáková, Kamila Bernasovská
Ústav hygieny LF Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Košice

Koncentráciu ortuti sme analyzovali v morských rybách zmrazených alebo balených v konzervách a vo výrobkoch z rýb. Množstvo zistenej ortuti sme vyhodnocovali podľa platných noriem Potravinového kódexu Slovenskej republiky, v ktorom sú upravené údaje o kontaminantoch v potravinách. Ortuť sme stanovovali priamo jednoúčelovým analyzátorom AMA 254. Z počtu 350 analyzovaných vzoriek bol prípustný limit prekročený v 160 prípadoch, čo je 46 %. Namerané hodnoty sa pohybovali v rozpätí od 0,08942 mg.kg-1 do 3,98692 mg.kg-1 ortuti. Monitoring koncentrácie ortuti v rybách a v produktoch z rýb je nevyhnutný. Naše odporúčanie ohľadne konzumácie rýb sú v súlade s mnohými autormi, ktorí v súčasnosti neodporúčajú deťom, ženám gravidným, dojčiacim a v plodnom veku konzumovať mäso dravých rýb (žralok, mečiar, kráľovské makrely...) a obmedziť požívanie nedravých druhov rýb (tuniak a iné).

Klíčová slova: ortuť, AMA 254, ryby, výrobky z rýb, deti

Zveřejněno: 1. září 2007  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Kimáková T, Bernasovská K. Ku konzumácii rýb. Hygiena. 2007;52(3):77-79.
Stáhnout citaci

Reference

  1. ATSDR. Toxicological profile for mercury. In: Davidson PW, Myers GJ, Weiss B. Mercury exposure and child development outcomes. Pediatrics. 2004 Apr;113(4 Suppl):1023-29. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
  2. Bencko V, Cikrt M, Lener J. Toxické kovy v životním a pracovním prostředí člověka. Praha: Grada Publishing; 1995.
  3. EPA. Mercury Report to Congress. In: Davidson PW, Myers GJ, Weiss B. Mercury exposure and child development outcomes. Pediatrics. 2004 Apr;113(4 Supl):1023-29. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
  4. Gáliková E, Žigová A, Tomíková K. Toxicita Hg z hľadiska profesionálneho a neprofesionálneho. In: Kavancová E, editor. Podpora zdravia, prevencia a hygiena v teórii a praxi - II. Martin: JLF UK; 2003. s. 274-80.
  5. Hocman G. Chémia a karcinogenita. Bratislava: Alfa; 1986.
  6. Kolenič J. Ortuť a jej zlúčeniny. In: Buchancová J, a kol. Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin: Osveta; 2003.
  7. Kováčik J, a kol. Rizikové faktory potravinového reťazca človeka. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita; 2000.
  8. Krakovská E, Soláriková M, Vojteková V, Korpeľ L. Priame stanovenie celkovej ortute v biologických materiáloch využitím amalgamačnej techniky v AAS. In: Zborník XIII. seminár atómovej spektrochémie; 1996 Sep 23-27; Podbanské, SR. Podbanské: Slovenská spektroskopická spoločnosť; 1996. s. 208-22.
  9. Plante M, Babo S. Mercury and the risk of myocardial infarction. N Engl J Med. 2003 May 22;348(21):2151-4. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
  10. Poráčová J, Šutiaková I, Nemcová R, Gancarčíková S, Buleca J ml, Koščová J, a kol. Fytoaditívne prípravky z hľadiska kvality potravín. In: Aktuální otázky pěstování, zpracování a využití léčivých aromatických a kořeninových rostlin. Brno: ÚPŠRaRL, AF, MZLU; 2005. s. 72-5.
  11. Smith CM. Mercury in Massachusetts-Appendix D: an evalution of sources emissions, impacts and controls. Boston: MassDEP office of Research and Standards; 1996.
  12. Tõlgyessy J, Blažej A, Piatrik M, Frank V. Otázky a odpovede z biológie životného prostredia. Bratislava: Alfa; 1989.
  13. Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/3/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca kontaminanty v potravinách. Vestnik MP SR. 2004 Apr;(10):45. MVDr. Tatiana Kimáková, Ph.D.